Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal 28. februára 2025 rozsudok v prípade SALAY v. SLOVAKIA, v ktorom konštatoval, že Slovenská republika porušila práva rómskeho žiaka zaradením do špeciálnej školy bez dostatočných záruk proti diskriminácii. Tento rozsudok potvrdzuje potrebu reformy diagnostických testov a prijatia opatrení na zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých detí ku kvalitnému vzdelaniu. Rozhodnutie ESĽP zároveň upriamuje pozornosť na dlhodobý problém segregácie vo vzdelávacom systéme a poskytuje silný právny základ pre potrebné zmeny.

V rozsudku sa osobitne zdôrazňuje, že testy používané na rozhodovanie o zaradení detí do špeciálnych tried mohli byť kultúrne a jazykovo neobjektívne, čo viedlo k riziku nesprávnej diagnózy. Sťažovateľ sa v roku 2004 dostal najprv do nultého ročníka základnej školy a následne bol zaradený do špeciálnej triedy na základe testov, ktoré boli podľa neho predpojaté voči rómskym deťom. V roku 2014 sa obrátil na slovenský súd s antidiskriminačnou žalobou, ktorá však bola zamietnutá. Následne sa jeho prípad dostal až na ESĽP, ktorý mu dal za pravdu.

Hlavné dôsledky rozsudku:

📌 Reforma diagnostických testov – Diagnostické testy musia byť objektívne a nesmú obsahovať skryté predsudky, ktoré by mohli viesť k nesprávnej kategorizácii žiakov. Štát bude musieť zaviesť prísnejšie normy a transparentné kontrolné mechanizmy pri hodnotení školských spôsobilostí.

📌 Záruky proti neoprávnenému zaradeniu – Je potrebné zabezpečiť, aby deti neboli nesprávne zaradené do špeciálneho vzdelávacieho systému bez riadneho zdôvodnenia a kontroly. V praxi to znamená aj lepšiu informovanosť rodičov a sprísnenie rozhodovacích procesov odborných pracovníkov v školstve.

📌 Podpora inkluzívneho vzdelávania – Rozsudok vytvára priestor na diskusiu o možnostiach zlepšenia prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti bez rozdielu. Okrem právnych a systémových zmien bude potrebná aj aktívna podpora učiteľov pri začleňovaní detí zo znevýhodneného prostredia do bežných školských tried.

📌 Odbúranie dlhodobých bariér – Rozsudok otvára priestor na zlepšenie podmienok pre rómskych žiakov a zároveň zvyšuje tlak na štát, aby zaviedol opatrenia, ktoré zabezpečia rovnaké šance pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Očakáva sa, že rozhodnutie bude mať pozitívny dopad aj na ďalšie oblasti súvisiace s ochranou práv menšín.

📌 Medzinárodná výzva na zmenu – ESĽP poukázal na to, že Slovensko má nadpriemerný počet rómskych detí v špeciálnych triedach, čo môže viesť k nerovnosti v prístupe k vzdelaniu. Toto rozhodnutie by malo byť impulzom na systematickú reformu vzdelávania v súlade s európskymi normami.

Význam pre Slovensko

Tento rozsudok má významné dôsledky pre Slovensko, keďže poukazuje na nevyhnutnosť zabezpečenia rovného prístupu k vzdelaniu pre všetkých žiakov. Očakáva sa, že povedie k zmenám v systéme diagnostických testov a posilneniu ochrany pred diskriminačným zaobchádzaním v školstve. Rozhodnutie ESĽP je preto dôležitým krokom k modernizácii a spravodlivejšiemu nastaveniu vzdelávacieho systému na Slovensku.

Okrem právnych zmien bude nevyhnutné aj vytvorenie nových metodických nástrojov pre pedagógov, zlepšenie školského poradenstva a zabezpečenie dôkladného monitorovania vzdelávacieho procesu. Vzniknúť by mali odborné tímy, ktoré budú dohliadať na transparentnosť diagnostiky a zaradenia žiakov do školských programov.

Rozhodnutie zároveň zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť špecifickým potrebám detí zo znevýhodnených skupín, najmä v regiónoch, kde sú tieto deti v školstve nadmerne zastúpené v špeciálnych triedach. ESĽP konštatoval, že rozhodovanie o zaradení rómskych detí do špeciálneho vzdelávania nebolo dostatočne prispôsobené ich kultúrnemu a jazykovému prostrediu, čo spôsobovalo systematickú diskrimináciu.

Sťažovateľ žiadal odškodnenie vo výške 12 000 eur za nemajetkovú ujmu a 9960 eur za náklady konania. ESĽP mu priznal 3000 eur, pričom zvyšok nárokov zamietol. Hoci odškodné nie je vysoké, verdikt má zásadný význam pre budúce prípady a politiku vzdelávania na Slovensku.

Ďalší postup

Rozsudok predstavuje výzvu pre Slovenskú republiku na prehodnotenie existujúcich mechanizmov a zavedenie účinných opatrení na podporu inkluzívneho vzdelávania. Očakáva sa, že štát podnikne kroky na zosúladenie svojich postupov s európskymi štandardmi. Implementácia rozsudku by mala zahŕňať legislatívne zmeny, školské reformy a dôsledné sledovanie ich uplatňovania v praxi.