S účinnosťou od 01. novembra 2020 Slovenská republika prostredníctvom novely Zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti[1] transponovala do svojho právneho poriadku 5. AML smernicu[2].

Cieľom novely má byť posilnenie mechanizmu na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Okrem určitých nových povinností pre podnikateľské subjekty novela zavádza aj zverejňovanie informácií o konečných užívateľoch výhod (KÚV).

Údaje o konečných užívateľoch výhod sú aktuálne evidované v Registri právnických osôb vedenom Štatistickým úradom SR (https://rpo.statistics.sk/rpo/#search), ktorý ich získava z iných registrov. Údaje o KÚV z Registra právnických osôb boli doposiaľ neverejné a mali byť prístupné len vymedzenému okruhu orgánov verejnej moci (orgánom činným v trestnom konaní, Národnej banke Slovenska a pod.).

 

VEREJNE DOSTUPNÉ ÚDAJE O KÚV

Údaje o KÚV boli doposiaľ verejne prístupné len u osôb prijímajúcich plnenie od štátu a subjektov verejnej správy v rámci Registra partnerov verejného sektora (RPVS). 

Od 01. novembra 2020 majú byť verejne dostupné údaje o KÚV všetkých právnických osôb.  Zverejňovať ich má Štatistický úrad SR na svojom webovom sídle v nasledujúcom rozsahu:

  • meno, priezvisko,
  • dátum narodenia,
  • štátna príslušnosť,
  • adresa pobytu
  • údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod

V praxi to bude znamenať odkrývanie vlastníckej štruktúry nielen pri osobách zapísaných v RPVS, ale pri všetkých právnických osobách. Uvedené sa vzťahuje aj na akciové spoločnosti, ktoré boli až doposiaľ chránené neverejnosťou zoznamu jej akcionárov (okrem akciovej spoločnosti s jediným akcionárom), alebo na spoločnosti vlastnené nepriamo prostredníctvom určitej vlastníckej štruktúry, či nadnárodné korporácie.

Novela tiež ustanovuje povinnosť povinných osôb podľa zákona[3] a určených orgánov verejnej správy ohlasovať zdrojovým registrom (napr. obchodnému registru, registru občianskych združení, registru nadácií a pod.) všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami dostupnými v RPO a informáciami, ktoré budú mať k dispozícii. Zákon ani dôvodová správa neuvádzajú bližšie podrobnosti alebo postupy zosúlaďovania týchto údajov.

 

KTO JE KONEČNÝM UŽÍVATEĽOM VÝHOD?

Konečným užívateľom výhod (KÚV) je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje spoločnosť (priamo alebo nepriamo, cez iné spoločnosti alebo osoby), a to najmä tým, že:

  • má priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní spoločnosti (vrátane akcií na doručiteľa) vo výške aspoň 25 %;
  • má právo vymenovať alebo odvolať štatutárny, riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán v spoločnosti alebo ich člena;
  • ovláda spoločnosť inak ako podľa vyššie uvedených kritérií; alebo
  • má právo na hospodársky prospech z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti vo výške aspoň 25%.

V prípade, ak žiadna fyzická osoba nespĺňa vyššie uvedené kritériá, za KÚV sa považuje štatutárny orgán a člen/členovia štatutárneho orgánu.

Za konečného užívateľa výhod sa bude považovať aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa žiadne z vyššie uvedených kritérií, avšak aspoň jedno z nich spĺňa spoločne s inou osobou, s ktorou koná v zhode alebo spoločným postupom.

Aktuálne sa údaje o konečných užívateľoch výhod zapisujú do obchodného registra pri každej právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu.

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie nás neváhajte kontaktovať.

 

 

Dominika Schweighoferová

 


[1] Zákon č. 279/2020 Z.z. zo 17. septembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ

[3] Napr. banka, burza cenných papierov, audítor, účtovník, daňový poradca, ale aj advokát či notár pri vybraných typoch právnych služieb