Vyžadovanie informácie o zaočkovaní zamestnancov aktuálne nemá oporu v právnom poriadku

Zo záverov Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (European Data Protection Supervisor) (ďalej ako „EDPS“) a Národného inšpektorátu práce SR (ďalej len „NIP“) vyplýva, že vyžadovanie informácii o zaočkovaní zamestnancov proti COVID-19 zamestnávateľom nemá momentálne žiadnu právnu oporu v legislatíve EÚ ani SR. Je to skôr na dobrovoľnej iniciatíve zamestnanca, či zamestnávateľovi takúto informáciu poskytne alebo nie. Zamestnávateľ nie je oprávnený uvedené zisťovať.

 

Dňa 9.8.2021 vyšlo usmernenie EDPS adresované konkrétnym zamestnávateľom^[1] v súvislosti s kontrolami pri vstupe na pracovisko, či už výsledku testu alebo potvrdenia o očkovaní proti COVID-19. Zastávame názor, že informácie obsiahnuté v tomto usmernení je možné aplikovať aj na akéhokoľvek iného zamestnávateľa, nakoľko závery EDPS vychádzajú zo všeobecných princípov.

 

Nižšie prinášame sumár najdôležitejších odporúčaní v súvislosti so spracúvaním osobitných kategórii osobných údajov (t.j. v danom prípade údajov týkajúcich sa zdravotného stavu) zamestnancov, návštevníkov alebo akýchkoľvek osôb, ktoré vstupujú do priestorov zamestnávateľa (ďalej len „Fyzické osoby“), a to konkrétne informácie o očkovaní alebo o výsledku testu tak, aby boli spracúvané v súlade s Nariadením GDPR^[2], a aby sa ich spracúvaním minimalizoval vplyv na práva a slobody jednotlivcov:

1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zákonnosť spracúvania osobných údajov Fyzických osôb v súvislosti s ochorením COVID-19 bola predovšetkým v súlade s (i) vnútroštátnymi právnymi predpismi konkrétneho členského štátu, (ii) najnovšími pokynmi v oblasti verejného zdravia a (iii) odporúčaniami príslušného vnútroštátneho orgánu na ochranu osobných údajov.

2. Manuálne overenie výsledku testu alebo COVID certifikátu (v papierovej alebo elektronickej podobe) konkrétnej Fyzickej osoby bez ďalšej registrácie alebo záznamu sa nepovažuje za spracúvanie osobných údajov v zmysle Nariadenia GDPR.

3. Vzhľadom na súčasný dobrovoľný charakter očkovania proti ochoreniu COVID-19 v rámci EÚ (s výnimkou špecifických odvetví - napr. zdravotníctvo v niektorých členských štátoch EÚ a iné) sa EDPS domnieva, že neexistuje žiadny právny základ na to, aby zamestnávateľ spracúval informácie o tom, či sú Fyzické osoby zaočkované alebo nie (uvedené sa však môže meniť v súvislosti s vývojom vnútroštátnych právnych predpisov). Informácia o očkovaní/ neočkovaní predstavuje citlivé zdravotné údaje a ich spracúvanie môže predstavovať zásah do práva na súkromný život v zmysle Charty základných práv Európskej únie. Zachovanie dôvernosti týchto údajov sa zdá sa byť prakticky náročné, ak by sa tieto údaje použili na organizáciu prítomnosti zamestnancov na pracovisku zamestnávateľa. Uvedené môže podľa názoru EDPS viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu.

4. EDPS preto v nadväznosti na vyššie uvedené dôrazne odporúča, aby sa zamestnávatelia nepýtali svojich zamestnancov, či sú očkovaní alebo nie a zároveň, aby tieto údaje ďalej nespracúvali. Ako bolo spomenuté v bode 1 vyššie, akýkoľvek postup zamestnávateľov v tejto oblasti závisí od vývoja vnútroštátnej právnej úpravy.

5. EDPS však zamestnávateľom odporúča, aby v tejto súvislosti spracúvali agregované anonymizované údaje o očkovaní svojich zamestnancov, ktoré im môžu pomôcť v súvislosti s hodnotením rizík na pracovisku. Za účelom získania takýchto agregovaných dát môže zamestnávateľ využiť napríklad anonymný prieskum, ktorý môže opakovať v určitých intervaloch tak, aby získal čo najaktuálnejšie informácie.

 

Čo sa týka vnútroštátnej úrovne, NIP nateraz uzavrel diskusiu na tému, či sa zamestnávateľ môže pýtať zamestnancov na očkovanie proti COVID-19 alebo na výsledok testu proti COVID-19. V tejto súvislosti NIP vo svojom stanovisku^[3] konštatoval nasledovné:

1. Zaobchádzanie so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť vždy v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiaden zamestnanec nesmie byť diskriminovaný z dôvodu iného postavenia, ktorým je napr. aj očkovanie/ testovanie proti COVID-19.

2. Zároveň NIP poznamenal, že vyžadovanie informácii o očkovaní od zamestnancov a aj príp. nariaďovanie povinného testovania zamestnávateľom s požiadavkou na preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá (v súčasnosti) oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca. Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracúvanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.

3. Ak by si zamestnávateľ zisťoval informácie o očkovaní proti COVID-19 a výsledkoch testu proti COVID-19 a následne na základe toho rozdeľoval zamestnancov do dvoch skupín, došlo by k segregovaniu zamestnancov a zároveň k ich nerovnakému zaobchádzaniu z dôvodu iného postavenia.

4. Podľa názoru NIP, ak by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov, napr. nezaočkovaným zamestnancom a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu, išlo by o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce^[4]. Za čas trvania tejto prekážky bude v zmysle Zákonníka práce zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.

Záverom je potrebné poznamenať, že k tejto otázke pristúpili v jednotlivých členských štátoch odlišne, keď  uvedené oprávnenie zamestnávateľa upravili priamo vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Čo sa týka možných budúcich postojov k tejto otázke, všetko bude závisieť od vývoja pandemickej situácie na území Slovenskej republiky a možných zmien právnej úpravy.

 

 

Viktória Poliaková, Zuzana Krajčovičová