Od 1. mája 2022 je účinný nový zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku, ktorého účelom je včasné riešenie a prevencia úpadku dlžníkov. Uvedeným zákonom bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddĺžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddeľovacích konaní. 

 

Preventívne konanie - všeobecne

Podnikateľ, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, má možnosť využiť tzv. preventívne konanie. Cieľom tohto konania je včasné riešenie nepriaznivej situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojom podnikaní a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. 

V súvislosti s preventívnym konaním sa do právneho poriadku zavádza nový inštitút - „hroziaci úpadok“. Dlžník je v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť - to znamená, že s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nebude schopný plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi 90 dní po lehote ich splatnosti (namiesto pôvodných 30 dní). 

Dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku. 

Zákon rozlišuje dva druhy preventívneho konania - (i) verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a (ii) neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. 

 

Preventívne konanie vo forme verejnej preventívnej reštrukturalizácie

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka. Návrh podáva dlžník na súd, v územnom obvode ktorého má sídlo. Dlžník musí byť v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora, v opačnom prípade súd návrh neschváli. 

Súčasťou návrhu musí byť koncept verejného plánu, ktorý okrem iného obsahuje podrobný opis ekonomickej situácie dlžníka, doposiaľ prijatých opatrení na zmiernenie úpadku dlžníka, zoznam dotknutých veriteľov a podrobný plán peňažných tokov na obdobie minimálne nasledujúcich 6 mesiacov. Verejný plán obsahuje aj časť, ktorá bude pre dlžníka záväzná a v ktorej bude špecifikovaný najmä opis spôsobu nakladania s právami dotknutých veriteľov, označenie subjektu, ktorý poskytuje  dlžníkovi nový kapitál alebo financovanie a opis iných právnych vzťahov, ktoré majú podľa verejného plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.

Dlžník má zároveň právo na poskytnutie dočasnej ochrany. Ide o typ špecifického neodkladného opatrenia, ktoré má za cieľ poskytnúť dlžníkovi časovo obmedzenú ochranu na vyriešenie hroziaceho úpadku a na efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie dlžníka. 

Dočasná ochrana sa dlžníkovi poskytne iba za predpokladu, že dlžník k návrhu pripojí súhlas väčšiny veriteľov alebo súhlas aspoň 20 % všetkých veriteľov podľa výšky ich nesplatených pohľadávok a v koncepte plánu čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje u žiadneho z veriteľov 20 % jeho pohľadávky a odklad splácania žiadnej z pohľadávok nepresiahne jeden rok. 

Dočasná ochrana poskytne dlžníkovi nasledujúce výhody:

  • dlžník nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii;
  • voči dlžníkovi nemožno vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu, začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní sa prerušuje a len čo návrh na začatie takého konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje;
  • voči dlžníkovi nie je možné viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a len čo návrh na začatie takéhoto konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje, ibaže ide o vymáhanie (i) pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie alebo (ii) plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu a agentúry Európskej únie, (iii) daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov. 

Po povolení verejnej preventívne reštrukturalizácie súd zverejní v Obchodnom vestníku údaje o dlžníkovi, súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany a zoznam veriteľov.

 

Preventívne konanie vo forme neverejnej preventívnej reštrukturalizácie

Neverejná preventívna reštrukturalizácia, na rozdiel od verejnej, je primárne zacielená na riešenie hroziaceho úpadku so zväčša najväčšími veriteľmi, ktorými sú banky. Konanie ako celok je v porovnaní s verejnou preventívnou reštrukturalizáciou neverejné, vrátane neverejného plánu, t.j. súd nezverejňuje žiadne údaje v Obchodnom vestníku. 

Začatie konania podlieha oznamovacej povinnosti dlžníka voči súdu, avšak len ak s tým súhlasia veritelia, ktorí sa tejto neverejnej preventívnej reštrukturalizácie zúčastňujú. Dlžník predloží neverejný plán na posúdenie súdu najneskôr do troch mesiacov od oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii. Musí ísť o takého dlžníka, voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. 

 

Článok pripravila Viktória Poliaková 
© PAUL Q LAW FIRM